Asociácia na ochranu práv pacientov so znepokojením a obavami sleduje dianie v našom zdravotníctve, pričom sme opakovane upozorňovali na potrebu adekvátneho financovania zdravotníctva a rovnakého postavenia štátnych a neštátnych poskytovateľov.

 

Nie všetci pacienti žijú v blízkosti veľkých univerzitných nemocníc, mnohí z nás žijú v menších a chudobných regiónoch, v ktorých väčšina nemocníc je neštátna, prípadne v zriaďovateľskej pôsobnosti miest a regiónov.  

Je poľutovaniahodné, že namiesto hľadania riešení v prospech všetkých pacientov aj zdravotníkov pán predseda vlády Eduard Heger v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy uviedol, že súkromné nemocnice si na rozdiel od štátnych berú bonitných klientov a je potrebné nastaviť cenotvorbu tak, aby sa nemocnice ďalej nezadlžovali a zrovnoprávnili sa úkony medzi súkromnými a štátnymi nemocnicami.   

Upozorňujeme na to, že aj pacienti, ktorí žijú v menších mestách, majú rovnaké právo na poskytovanie dostupnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti ako obyvatelia väčších miest a bohatších regiónov, v ktorých sídlia štátne a univerzitné nemocnice. Zníženie platieb poisťovňami poskytovateľom v neštátnych nemocniciach by mohlo viesť k spoplatneniu starostlivosti o pacientov v spádových územiach, ktoré sú často hladovými dolinami a ľudia tam majú doslova problém prežiť, mnohí sú sociálne odkázaní. To by mali zohľadniť aj naši politici pri svojich vyhláseniach a v rámci pripravovaných reforiem.   

Štát má totiž už dnes v rukách všetky regulačné nástroje. Dva mesiace dozadu Vláda SR schválila veľkú nemocničnú reformu, v rámci ktorej tému nevýhodných platieb pre štátne nemocnice nikto ani neotvoril. Zavádza sa platobný mechanizmus za diagnózu, tzv. DRG, ktoré má zabezpečiť práve transparentnú a spravodlivú platbu za rovnakú diagnózu. Vláda má v rukách Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý má kompetencie kontrolovať aj finančné náležitosti a efektivitu, to isté aj Najvyšší kontrolný úrad, ktorý opakovane skonštatoval neefektívne nakladanie s peniazmi práve v štátnych nemocniciach.  

Zároveň vyzývame, aby sa politici po tom, čo sme v priamom prenose videli dopady populistických vyjadrení k téme očkovania na rozdelenie a rast napätia v spoločnosti, vyhýbali takýmto vyjadreniam v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou. Verejné vyhlásenia o „bonitných a nebonitných“ pacientoch iba prehlbujú už existujúce rozdelenie verejnosti, ktorá práve dnes citlivo vníma dostupnosť zdravotnej starostlivosti.  

Tá sa totiž zhoršila aj pre pacientov označených pánom premiérom ako „bonitných“. Tisícky týchto „bonitných“ pacientov čakajú na zdravotnú starostlivosť práve v neštátnych zariadeniach. Sú teda naozaj tak ekonomicky zaujímaví pre neštátne nemocnice? Nenaznačuje problém s odloženou zdravotnou starostlivosťou, že podstata problému dostupnosti kvalitnej zdravotnej starostlivosti tkvie niekde inde?  

Považovali sme a považujeme za nešťastné, že ani pandémia nedokázala presvedčiť Vládu SR o tom, aby sa zdravotníctvo konečne stalo reálnou prioritou štátu. Pandémia zvýraznila všetky problémy, s ktorými slovenské zdravotníctvo bojuje už roky. Nedostatok personálu a jeho slabé finančné ohodnotenie sú len časť z nich. Spolu s ďalšími 14-timi organizáciami zastrešujúcimi rôzne oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti sme vyzývali v závere minulého roku poslancov Národnej rady SR, aby žiadali úpravu štátneho rozpočtu v kapitole zdravotníctva.  

Oslovili sme prezidentku SR, ktorá prijala zástupcov pacientov a organizácií združujúcich zdravotníkov a podporila minulý rok naše požiadavky na navýšenie rozpočtu pre zdravotníctvo. Rovnako sme žiadali predsedu vlády o prijatie kvôli navýšeniu odvodov za poistencov štátu a dofinancovaniu zdravotníctva, ktorý nás neprijal a neobdržali sme ani odpoveď od ministra financií.  

Očakávali sme, že aj napriek tomu budú vláda, kompetentní ministri, politici hľadať v tejto ťažkej pandemickej situácii a po jej ukončení  také riešenia, ktoré budú v prospech pacientov, zdravotníkov, pretože delenie na štátnych a neštátnych nám neprinesie riešenia, ale prehĺbi ešte viac krízu v zdravotníctve, aj v rámci medziľudských vzťahov.    

O AOPP  

Asociácia na ochranu práv pacientov bola založená v roku 2001. V súčasnosti združuje 47 pacientskych organizácii, ktoré sú zamerané na jednotlivé diagnózy. AOPP poskytuje pacientom zdravotnícke, sociálne a právne poradenstvo, informuje o ich právach a povinnostiach, ako aj o fungovaní systému zdravotnej starostlivosti. AOPP sa tiež podieľa na tvorbe slovenských a európskych zákonov a reprezentuje slovenské pacientske organizácie v zahraničí. Venuje sa tiež edukácii širokej verejnosti, ako aj svojich členov v aktuálnych pacientskych témach. Viac informácií nájdete na stránke www.aopp.sk