V uplynulých dňoch a týždňoch sa veľa špekuluje o tom, že záchranky by mali byť výlučne štátne. Menej sa už hovorí o tom, že práve záchranky spravované štátom boli v minulosti spájané s viacerými kauzami.

Už v roku 2009 sa konal neslávne známy „sanitkový tender“ pre bratislavskú Záchrannú zdravotnú službu. Ministerstvo zdravotníctva vtedy nakúpilo 140 sanitiek. Kým ich cena na trhu sa pohybovala od 80 do 100-tisíc eur, štát zaplatil za kus až 170-tisíc eur. Celková strata predstavovala minimálne 10 miliónov eur.

O ďalšie státisíce z verejných zdrojov prišlo Slovensko v roku 2016, keď košická Záchranná služba nakupovala defibrilátory a ventilátory do sanitiek. Prístroje, ktoré bolo možné kúpiť za 17-tisíc eur, boli obstarané za 54-tisíc eur.

Opakovane sa potvrdzuje, že nie všetko, čo je štátne, je najlepšie, a že pre náš systém je najlepšia kombinácia štátnych a súkromných záchraniek. Prináša zdravú konkurenciu a lepšiu kontrolu využívania verejných zdrojov.

Napriek všetkému treba povedať, že slovenská záchranná zdravotná služba je kvalitná aj v porovnaní s Českom. To, čo potrebujeme zlepšiť, je užšie prepojenie záchraniek s nemocnicami – pretože záchranná zdravotná služba je predĺženou rukou urgentných príjmov.

Preto zdôrazňujeme, že záchranky viazané na urgentné príjmy nemocníc I. a II. typu by mali prevádzkovať priamo tieto nemocnice. O ostatné stanovištia by sa malo súťažiť, aby bol zachovaný férový a kvalitný systém.